MUSÍME SA UČIŤ NIČNEROBENIU

            Cez víkend si vieme toho veľa naplánovať. Namiesto toho, aby sme si odpočinuli. Niekedy to potom vyzerá takto - prichádzame do práce a konštatujeme: „Uf, ale som sa cez víkend uštval. Som rád, že je pondelok!“
            Hlavne nedeľa je na to, aby sme ju venovali regenerácii síl. Iba ak sa v tento čas zastavíme, vytvoríme si priestor pre radostné svätenie Pánovho dňa. Tento deň je deň, kedy nič nemusíme – len to, čo nám káže povinnosť (služba v práci, starostlivosť o rodinu...). Je to deň, kedy si smieme dopriať to, na čo máme chuť. Vziať do ruky knihu, tráviť čas s tými, ktorých máme radi, pospať si...
            Guy de Larigaud to, čomu sa máme počas dní odpočinku učiť, vyjadril múdro slovami: „Musíme sa učiť ničnerobeniu. Nie takej záhaľke, pri ktorej človek s prázdnym srdcom a prázdnou hlavou sa len tak „poneviera“. Ale takej pokojnej nečinnosti, pri ktorej uzrieš pri nohe krásu v chrobáčikovi či v sedmokráske. Keď znova započuješ tiché vanutie vetra vo vetvách stromu, pípnutie vtáčka na konári. Keď začneš vnímať, ako zem dýcha a hovorí. Pokoj, v ktorom v tebe opäť prehovárajú hlasy minulých stretnutí a zážitkov. Kedy sa začnú rodiť plány tvojich zajtrajších krokov a činov. Čas, v ktorom o tom všetkom dôverne hovoríš s Bohom.“